Ja a moja bábika. Každý z nás si pamätá na svoju prvú, druhú aj tretiu bábiku. Každej sme dali meno, každú sme česali, prezliekali, starali sa o ňu. Zverili sme jej množstvo tajomstiev a prežili veľa dobrodružstiev.  A stále sme chceli ešte jednu, ešte jednu... každá mala svoje meno, miesto a keď sme vyrástli ukryli sme si ju v skrini. Verte či neverte textilné bábiky majú ešte stále svoje miesto medzi deťmi. S radosťou si ich obzerajú, vyberajú si farby, skúšajú ako sú mäkučké, privoňajú vlásky ... Nevadí im, že hlávka je trošku šišatá, tvárička nakrivo usmiatá.... verte, že deťom na tomto naozaj nezáleží. Krása ručnej práce je v jej drobných nedostatkoch.